Projekt D30 (@d30.space) existuje v Rostove asi rok - nezvyčajná lokalita, o ktorej hovorí celá rostovská kultúrna a osvietená komunita. Program stránky je bohatý: predstavenia, majstrovské kurzy a dokonca aj meditácie. Nakoniec sa mi podarilo navštíviť D30. Išiel som na predstavenie „Morphine“, založené na rovnomennom príbehu Michaila Bulgakova. Dojmy po ňom sú zložité: niečo dobyté a niečo mimoriadne prekvapené. Ale určite odporúčam ísť - o všetkom vám poviem pekne po poriadku.
Pred predstavením
D30 nemá šatňu a prestávky, ale je tu útulná kaviareň One way (@onewaycoffe_rnd). Polhodinu pred predstavením sa tu zídu všetci hostia: na tomto príjemnom mieste si môžete zahryznúť, vypiť kávu alebo si dať pohár sektu.Mimochodom, niektorí nestáli na ceremoniáli a dali si niekoľko pohárov naraz - no, toto bol prvý budíček.
Keď vojdete do samotnej sály na predstavenie, okamžite si všimnete, že tu nie je veľký amfiteáter so stoličkami, ale je tu experimentálne pódium, okolo ktorého sa zmestí asi 30 divákov. Taká zvláštna chuť, ktorá ma okamžite uchvátila – nič podobné som ešte v kinách nevidel.
Začiatok vystúpenia bol ohlásený na 21:00, no ďalších 15 minút sme čakali na meškajúcich. Tá je totiž veľmi prísna s chôdzou počas vystúpenia, ako aj s telefónmi, ktoré nie sú vypnuté. Je to pochopiteľné: sála je komorná, telefonát zo smartfónu môže značne rušiť a pokaziť atmosféru. Chalani na to niekoľkokrát upozorňovali a ja ich dokonale chápem. Pri takejto osobnej prezentácii výkonu budú cudzie svetlo a hluk veľmi nepríjemné.
Počas predstavenia
Čo môžem povedať o samotnej hre? Toto je úžasné herectvo. Je tam veľa choreografií, plasticity, čo umožňuje vyjadriť slovami aj to, čo nie je povedané. Svetlo a hudba dopĺňajú to, čo sa deje. Kostýmy a rekvizity sú minimalistické, no nič viac netreba. Veľmi zaujímavý nápad na kompozíciu.
Pripomínam, že predstavenie vychádza z diela Michaila Bulgakova „Morphine“. Ide o príbeh o krátkom období života autora – mladého lekára (a zároveň pacienta), závislého na dávkach morfia. Pred predstavením som si ju stihla prečítať znova, a tak som predstavenie neustále porovnávala s príbehom v knihe. V priebehu deja som si všimol viacero režijných trikov – jeho interpretácia ma milo prekvapila.
Žiaľ, našli sa aj menej príjemné chvíle: nie všetci poslúchli organizátorov a vypli si smartfóny. Ale telefóny stále nie sú také zlé. Boli ľudia, ktorým sa podarilo prísť s jedlom. Diváci sedeli hneď vedľa javiska a jedli a potom sa začali nudiť a jednoducho uprostred predstavenia odišli zo sály. Ďalšia pani išla na toaletu a cestou späť hlasno narazila do sklenených dverí. Vraj predtým pila veľa perlivého.
Hovoríš, bolo treba urobiť prestávku, kto bude sedieť dve hodiny bez prestávky? To by ale pokazilo celý efekt predstavenia. Je taká pevná, napätie počas deja rastie každou minútou. Myslím, že prestávka by zabila celý dojem a zničila by jedinečnú atmosféru toho, čo sa deje.
Mimochodom, píšeme nielen o modernom, ale aj klasickom divadle: Deti nepôjdu v mojich šľapajach: osobný rozhovor s baletkou Jekaterinou Kuzhnurovou.
Po predstavení
Po skončení predstavenia sa mi podarilo porozprávať sa s režisérom - Andrejom Bakharevom. Zo správania divákov bol, samozrejme, šokovaný. Žiadna kultúra! Preto len v ten večer na konci vyšiel na pódium a prečítal báseň Vladimíra Mayakovského „Nate“. Iskrivý milenci, žiaľ, nedokázali pochopiť jeho posolstvo.
Napriek hroznému správaniu publika sa mi vystúpenie podarilo naozaj užiť. Určite odporúčam "Morphine" na pozeranie v D30. Nevšedné predstavenie na vás určite urobí obrovský dojem, aj keď ste nečítali pôvodný príbeh. Pred vystúpením je ale lepšie vypiť kávu, aby ste nezaspali, keďže akcia končí dosť neskoro – po 23. hodine.
Sme veľmi radi, že v našom meste nie sú len skvelé reštaurácie, rekreačné miesta a značky, ale aj také kreatívne platformy vytvorené talentovanými ľuďmi z Rostova. Toto miesto sa určite oplatí navštíviť a osobne si ho vážiť.